Zvuková izolácia

Hluk odvedľa

Radosť z domácej pohody a pocitu súkromia nám v bytových domoch zvykne kaziť mnoho činiteľov, hluk z okolitých bytov však patrí medzi najnepríjemnejšie. Je v našich silách sa ho zbaviť?

Rušivým faktorom môžeme nazvať rôzne druhy zvukov – od vŕzgania postele, cez šum vody prechádzajúcej potrubím, klopot opätkov na podlahe až po hlasnú reprodukovanú hudbu. Tieto „hluky“ sa šíria buď vlnením vzduchom a keď narazia na pevnú prekážku, jemne rozvibrujú aj jej častice a časť vĺn cez ňu prenikne alebo priamym rozvlnením konštrukcie (kročajový hluk). Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že postaviť týmto vlnám bariéru nemôže byť také ťažké. Opak je však pravdou.

Rýchlokurz akustiky
Mnohí z tých, čo vyrástli v panelákoch, svorne prisahajú na ich papierové steny. Je pravdou, že nepriezvučnosť jednoplášťovej steny, napr. omietka - tehlové murivo - omietka, je určená hlavne jej plošnou hmotnosťou v kg.m-2. To všeobecne znamená, že čím je stena "ťažšia", tým je vzduchová nepriezvučnosť väčšia. Architekti na panelákových stenách rozhodne neplytvali, ale na ich obranu treba uviesť, že keby sa plošná hmotnosť a teda aj hrúbka betónových či tehlových stien zdvojnásobila, nepriezvučnosť sa zvýši len o 6 dB za cenu nadmerného preťaženia stavby. Takže cesta k odhlučneniu cez zvyšovanie hrúbky stien nevedie. Ostáva nám riešenie pridať na stenu vrstvu zvukovej izolácie. Ak ju však aplikujeme len na stenu susediacu s vedľajším bytom, vzduchom šírený zvuk od susedov môže rozvibrovať aj iné časti stavby, nielen deliacu priečku. Energia sa potom šíri konštrukciou a je vyslaná do cieľovej miestnosti inou stenou alebo stropom. Rozvibrovaná môže byť ktorákoľvek iná stena, okrem deliacej priečky. Ostávajú nám teda ešte ďalšie steny, podlaha a strop. A to nerátame konštrukčné a inštalačné otvory. Neznamená to, že zvuková izolácia bytu je márna snaha, chceme len upozorniť, že je to komplexný proces.

Kde začať?
Hneď na začiatku by sme sa mali zamyslieť, či nám vadí viac náš vlastný hluk, ktorý sa rozlieha po interiéri alebo ten od susedov. V prvom prípade odrážanie zvukových vĺn utlmia koberce, závesy alebo iné doplnky. Ak ale chceme zvýšiť nepriezvučnosť obvodových stien a stropov bytu, je potrebné opatriť ich vrstvou, ktorá pohlcuje rôzne spektrum zvukových vĺn. Jednou z možností je predsadenie, resp. zavesenie obkladu zo sadrokartónu. Zvukovú ochranu docielime dvojitým opláštením, štandardnými 12,5 mm sadrokartónovými doskami. Na zabránenie prenosu zvuku musia byť všetky profily upevňované na stenu a strop podlepené tesnením. V úlohe zvukového izolantu najlepšie obstál materiál s vysokou schopnosťou pohlcovať zvuk - minerálna vlna. V prípade podhľadu by ideálne mala dosahovať hrúbku 100 mm, ale vzhľadom na nízke stropy panelových bytov môžete uvažovať aj o menšej, minimálne 50 mm hrúbke. Ideálna je kombinácia minerálnej vlny so sadrokartónom – vlna absorbuje vyššiu časť zvukového spektra a tvrdší sadrokartón zas nižšie zvuky. „Dôležité je, aby zvuková izolácia vypĺňala celú plochu konštrukcie bez medzier. Pružnosť a stlačiteľnosť sklenených vlákien zaisťuje dokonalé vyplnenie priestoru dutiny a tesný styk susedných dosiek. Izolácia zo sklenej minerálnej vlny má veľmi vysokú pohltivosť triedy A so súčiniteľom pohltivosti αw = 0,90 – 1,00,“ vysvetľuje Miroslav Zliechovec, produktový manažér Knauf Insulation. V prípade využitia minerálnych vlákien môžeme získať aj ďalšie benefity. Okrem tepelnej ochrany zo strany schodiska môžeme docieliť aj zdravšiu klímu v interiéri. Na trhu nájdeme produkty z ekologickej sklenej minerálnej vlny z prírodných alebo recyklovaných surovín, ktorých vlákna sú spojené pomocou organickej technológie bez formaldehydu, fenolov, akrylových živíc a bez pridávania umelých farieb, bielidla alebo farbív. Sú cenovo porovnateľné s klasickou minerálnou vlnou a v porovnaní s ňou prispievajú k zvýšeniu kvality vzduchu. Treba dodať, že zvukovo izolované steny majú skutočne rozoznateľný účinok, len ak zabezpečíme, aby aj dvere a okná osadené v nich, boli tiež utesnené, vymurujeme jadro, v prípade rodinného domu odizolujeme všetky rozvody prestupujúce cez deliacu konštrukciu, a minimalizujeme otvory do šachty.

Dupnite si
Samozrejme, netreba zabúdať ani na podlahu. Odspodu k nám síce veľa zvukov nedolieha, zato my môžeme nechtiac „dolným“ vykonať slušný dupák. Prieniku kročajového hluku do stropu pod nami a súčasné tlmenie zvuku, ktorý sa šíri vzduchom, zabráni zvuková izolácia uložená na plávajúcom betónovom potere. Na dosiahnutie požadovaného efektu musí byť poter od priľahlých zvislých konštrukcií oddelený dilatačným okrajovým pásikom. Prerušenie všetkých akustických mostov (stykov akusticky tvrdých materiálov) a zabránenie šíreniu kročajového hluku môžeme optimálne docieliť doskami z minerálnych vlákien. Polystyrén nie je veľmi dobrým zvukovým izolantom, je pomerne tvrdý a nepohlcuje zvuky tak dobre ako minerálna vlna. „Izolačné materiály na báze čadičových vlákien, ktoré majú dostatočnú dynamickú tuhosť, dobre znášajú zaťaženia a zároveň vďaka vláknitej štruktúre pohlcujú dopadajúci zvuk,“ dodáva Miroslav Zliechovec z Knauf Insulation.

Tabuľka 1
Zvuková izolácia s minerálnou vlnou hrúbky 125 mm, jednoduchá kovová konštrukcia s dvojvrstvovým opláštením – meranie – zdroj Knauf Insulation

Tabuľka 2
Čo hovoria slovenské normy

Autor: Ingrid Kántorová